Mamka z Dielničky

Ja som hádam už mala tisíc pokusov mať svoj vlastný blog, alebo akýkoľvek tajný denníček ku ktorému bude mať ktokoľvek prístup, aby si ten ktokoľvek mohol prečítať to čo mi občas hlavou beží... Asi ako každá správna žena... uvažujem stále, nonstop nad niečím, čo sa občas reálne ani nestalo a vlastne sa stať ani nemôže, ibaže (!!!) je to vlastne také viac oné... V hlave mi ide stále nejaký film, ale že stále. Stále nad niečím premýšľam, dúmam, teoretizujem, vášnivo sa pohoršujem. A potom občas rada čosi napíšem niečo len tak na fejsbúk, alebo instagram a neskutočne sa teším keď vidím aký úspech to má.  Ide o to, že ak  niečo napíšem a potom mi niekto hocikto - ktokoľvek napíše, že sa v tom našiel, alebo sa s tým čo píšem stotožnil, tak som z toho neskutočne nadšená fakt! 

A preto si ty teraz tu no a čítaš toto... môžeme si vlastne tykať?! Premýšľala som nad oslovením, ale myslím si, že takto to bude viac osobné... tak teda poďme nato. Som hrdá mamka Dielničky mojej milovanej a okrem toho som aj pyšná manželka, žena, dievčatko, občas úplná raketo - stíhačka :). Od mala som vedela, že raz budem skvelá kuchárka, neskôr som zistila, že aj pečenie mi učaruje (ale až takto?!) a že budem aj dobrá manželka a mama (raz určite). Mala som však aj vždy pocit, že niekde vo mne je sakra veľké a dobre rozvinuté básnické črevo. Dokonca som napísala aj zopár "kníh" ako mladé (malé) dievča a keď som ich minule našla a prečítala zopár riadkov neuveriteľne som sa smiala sama na sebe aká som bola šibalka. Od asi roku 2015 som striedavo na svoj instagramík písala kadejaké - všelijaké blbosti pod príspevky a ľudia to žrali... niektorí... niektorí nie... No a teraz som tu a ty si tu tiež! Po takom dlhom čase som sa odhodlala skúsiť aj inú zatiaľ pre mňa neznámu platformu. Majte so mnou prosím strpenia trošku a aj pochopenia, pretože je to všetko pre mňa veľmi nové a ja sa potrebujem toho ešte veľa naučiť a pochopiť, potrebujem nájsť svoj vlastný štýl a zistiť čo sa bude páčiť čitateľom.  No a ak si to nenájde žiadneho fanúšika, budem to brať ako istú očistu mojej hlávky pobláznenej.

Odo mňa zatiaľ toľko... Chcela som sa len ohlásiť a predstaviť... no a ďalej uvidíme časom čo príde... už teraz však viem, že tu bude veľa mojej pravdy, ale tiež veľa tých mojich výmyslov, ktoré som vždy chcela napísať a nazvať to krásne - krásnym románom